Vojenské manévre v Sobotišti

Manévre - 1902, 1936

      Rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. rozhodol, že v roku 1902 sa bude konať vojenské cvičenie všetkých zložiek vtedajšej armády. Za priestor cvičenia bola vybratá severná časť Záhoria. Začiatkom jesene cisárska armáda v zložení 80 056 pešiakov, 14 846 jazdov a 160 kanónov začala „boj s nepriateľom“ a postupne ho zatlačila do priestoru katastrálneho územia Sobotišťa a Častkova. Záverečný boj sa odohral 16. septembra 1902 a v tento deň mala byť dobytá výšina Havran, kde boli zvyšky „nepriateľskej armády“ jej veličenstva. Delostrelecké vojsko v hlavnej časti prechádzalo cez Sobotište. Delá a kanóny tiahli cez Šľachovec za neustálej streľby. Rachot bol neobyčajne silný a väčšina obyvateľov Sobotišťa bola prirodzene prestrašená. Pešiaci a husári postupovali cez Požehov severným smerom v snahe zničiť nepriateľské vojsko. Celý priestor sa otriasal dunením kanónov a streľbou pušiek. Cisár záverečnú fázu manévrov sledoval z priestoru nad dnešnou záhradkárskou osadou vtedajšími „Kunovskými vinohradmi“. Rozhodol sa z neznámeho dôvodu cvičenie ukončiť a dal príkaz k návratu vojakov do jednotlivých kasární.

     Druhé manévre v tomto priestore sa uskutočnili v r. 1936. Československá armáda cvičila spôsob obrany južných častí Slovenska s nácvikom prechodu cez Malé Karpaty. Priestor Sobotišťa bol opäť začlenený do nácviku bojových operácií. V tomto čase v československej armáde bolo 30 000 vojakov z povolania a 145 000 vojakov vojenskej prezenčnej služby.  Dnes naše ozbrojené sily tvoria iba vojaci z povolania. Vojenským jednotkám, ktoré boli v Sobotišti velil podľa slov už nežijúceho p. Havlíka (amerikána) Ludvík Svoboda, neskorší prezident ČSSR.