|
Vedeli ste, že ...
... najväčší ovocný strom Európy, má i najťažšie drevo (asi 500 kg/m3), ktoré je veľmi dobre obrábateľné a v Nemecku sa za 1 m3 platí až 1 500 € a za pálenku z jeho plodov sa platí 30 až 40 eur?
Áno, mnohí už viete, že je to oskoruša (Sorbus domestica L.), veľmi pozoruhodný a vzácny strom, ktorý sa vyskytuje na Slovensku iba v niekoľkých lokalitách v počte 2 až 20 kusov.
Sobotištský chotár je výnimočný tým, že sa tu nachádza až vyše 70 rodiacich oskoruší, čo je najväčšia koncentrácia v bývalom Československu.
Do našej oblasti sa rozšírili z južnej Európy pravdepodobne s rímskymi vojskami, ktoré poznali výborné liečebné účinky ich sušených plodov. Oskoruše pomáhali rímskym vojakom proti najväčšiemu nepriateľovi vojaka – hnačke. Rímski vojaci pomohli oskoruši v rozšírení tým, že po prechode semienok ich tráviacim traktom tieto dobre klíčili popri starovekých obchodných cestách.
Aj naši predkovia určite poznali a využívali vlastnosti oskoruší, o čom svedčia aj porekadlá: „Nalomené zdraví oskoruša spraví“ alebo „Kdo oskorušu poídáš a piješ, hnačku nemáš, dobre žiješ.“ Dajú sa používať na rôzne spôsoby: od priameho konzumu uhniličených plodov, ich zavárania, sušenia, až po elixír zdravia, známu oskorušovicu.
Aj mimo Slovenska sú oskoruše uznávané. Na Morave v Strážnici sa každoročne koná sviatok oskoruší a v roku 2003 tu bola vyhlásená za strom roka. Tento post bol oskoruši pridelený v minulých rokoch aj v Nemecku a Švajčiarsku.
So širším zastúpením oskoruše sa počíta aj v lesných výsadbách, a to pre ich ekologické vlastnosti, pričom ich drevo má v budúcnosti nahradiť tropické drevá dovážané zo zámoria.
Vážme si toto dedičstvo našich predkov, lebo mysleli na nás, keď ich vysádzali, pretože sa tiež tradovalo: "Kto oskoruše sadí, ovocie z nich neje".
autor: MVDr. Henrich Müller |